Taliansko je krajinou štýlu, temperamentu a emócií. Je to krajina, ktorú si zamilujete. Ked sa raz slávneho Dr. Johnsona spýtali, co pre neho znamená Taliansko, odpovedal velmi strucne: „ITALIA - LA MIA PASSIONE“ (Taliansko je moja vášeň).

Jednotný taliansky národ je vlastne neexistujúci pojem. Taliansko bolo zjednotené až v roku 1861 a preto väčšina Talianov cíti väčšiu spolupatričnosť so svojou provinciou, než s krajinou ako celkom. Rozdielnosť sa prejavuje v rozličných dialektoch, kuchyni i v celkovej životnej úrovni. Väčšina Talianov sa chová k cudzincom priateľsky, pritom však opovrhujú svojimi bezprostrednými krajanmi - Benátčanmi a Rimanmi, alebo Milánčanmi či Neapolčanmi.

Taliansko sa napriek regionálnej identifikácii člení na dve kultúrne, ekonomicky a psychologicky úplne odlišné oblasti. Severné Taliansko je priemyselne rozvinutou oblasťou s vyspelou dopravnou sieťou a na vysokom stupni spoločenského blahobytu. Naproti tomu pomerne zaostalejší juh - posmešne nazývaný „il Mezzogiorno“ - je severom považovaný za akýsi „tretí svet“, zásobáreň lacných migrujúcich pracovných síl.

Existuje niekoľko ohromujúcich štatistík týkajúcich sa Talianska a umenia. Taliansko je napríklad domovom až 80 % všetkých pamiatok zapísaných v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a až 60 % celého umenia vo svete sa nachádza práve v Taliansku. Len samotný región Toskánsko má viac ocenených historických pamiatok než akákoľvek iná krajina na svete. Snáď žiaden iný národ sa nemôže pochválit toľkými slávnymi menami - maliari Michelangelo, Leonardo da Vinci, Tiziano, hudobní skladatelia ako Vivaldi, Verdi a Puccini, spisovatelia Dante, Seneca, Petrarca, Boccaccio, či moreplavci Marco Polo a Krištof Kolumbus - to je len niekoľko z množstva známych Talianov, ktorí písali dejiny ľudstva.

Väcšina Talianov má mimoriadne vyvinutý zmysel pre štýl. Je prítomný už od zlatého veku Michelangela alebo Leonarda da Vinci v období renesancie až po velkolepé filmové fantázie Felliniho alebo Viscontiho v modernej dobe. Prejavuje sa nielen v nádherných freskách a monumentálnych fontánach, ale tiež v oslňujúcom dizajne červeného Ferrari, kávovej kanvice, či plniaceho pera. V Taliansku dnes aj výrobcovia cestovín zamestnávajú návrhárov, aby vynachádzali nové tvary. Znalci s medzinárodným prehľadom tvrdia, že dobrú anglickú pánsku módu nájdete iba v puntičkárskych milánskych alebo rímskych krajčírskych dielňach. Taliani minú na módu neuveriteľné množstvo penazí. Čím je oblečenie vo výklade drahšie, tým rýchlejšie sa predá. Každý chce mať na sebe to, čo všetci jeho priatelia videli v reklame. Pre priemerného Taliana totiž cena vyjadruje hodnotu. A najvyššia hodnota je drahá značka.

Miláno a jeho obľúbené nákupné adresy:

Quadrilatero d’Oro – milánsky zlatý obdĺžnik. Tvoria ho 4 nákupné ulice (Via Montenapoleone, Via della Spiga, Via Manzoni a Via Sant’Andrea) a je snom každej nákupnej maniačky. Nájdete tu najnovšie módne trendy od tvorcov ako Armani, Prada, Versace alebo Roberto Cavalli.

Galleria Vittorio Emanuele – patrí medzi najstaršie shopping centrá na svete! Architektonický skvost, ocenia aj nadšenci talianskej architektúry.

Po návšteve Milánskej katedrály, ktorú nesmiete počas vašej návštevy vynechať, sa len tak túlajte uličkami v jej blízkosti. Na Corso Vittorio Emanuele nájdete mnoho obchodov s módnym oblečením, šperkami, či gurmánskymi dobrotami.

Štvrť Brera je domovom najlepších milánskych butikov, galérii a trhov, z ktorých odporúčame navštíviť najmä ten na Via San Marco.

Navigli – určite sa sem vyberte vo večerných hodinách, keďže okrem skvelých nákupných možností ponúka aj najlepší nočný život v meste!

Corso Buenos Aires – je považovaná za hlavnú ulicu s najväčšou koncentráciou obchodov pre každú peňaženku. Nenájdete tu síce obchody slávnych dizajnérov, je tu však viac ako 350 obchodov známych značiek (typu ZARA) ale i malých butikov.

Hľadáte obľúbené značky za rozumnú cenu? Skúste niektoré z milánskych outletov ako Corso Como, D Magazine, Il Salvagente.

Máte radi second-handy alebo vintage tovar? Nájdete ich na Mercatino Michela.

Ak by vám to všetko nestačilo, ponúkame tiež výlet do 80 km vzdialeného Serravale, najväčšieho nákupného centra v Európe so 180 obchodmi, vrátane outletu značiek ako Versace, Calvin Klein, Prada, Burberry a iné.

Taliani sa ženia/vydávajú stále neskôr a neskôr, predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým je problém bývania - kedže byty sú v Taliansku veľmi drahé, väčšina mladých čaká s manželstvom až do doby, kedy sú schopní financovať si vlastné bývanie. Druhým dôvodom je neochota mladých Talianov vzdať sa pohodlia domova a vymeniť starostlivosť mamky (obvykle nepracujúcej) za spolužitie s pracujúcou partnerkou vyžadujúcou pomoc pri domácich prácach. Ked sa však raz Taliani oženia, ostávajú v manželstve v dobrom i v zlom. Taliansko má najnižšiu rozvodovosť v Európe. Existujú 3 hlavné príčiny, prečo je rozvodovosť taká nízka. 1. rozvody sú spoločensky neakceptované, 2. vysoká časová a finančná náročnost rozvodu a 3. slabá regulácia finančnej podpory dieťata jeho otcom. Rodina má v talianskej spoločnosti nezastupiteľné miesto a láska Talianov k deťom je povestná.

Taliani sú známi svojim pozitívnym vzťahom k životu. Či už ide o oddych alebo zábavu, Taliani si vedia život užívat naplno. Siesta tvorí jeho neodmyslitelnú súčasť. Na obed sa zavrú všetky obchody, úrady, ba i reštaurácie a Taliani sa ponáhľajú na spoločný domáci obed a poobednajší odpočinok. Do práce sa vracajú až okolo 5-tej hodiny podvečer. Na druhej strane - Taliani využijú každú príležitosť, aby sa mohli zabaviť so svojimi priateľmi. Najvhodnejšou zámienkou k tomu bývajú náboženské sviatky a festivaly. Aj najmenšia dedinka má svojho miestneho patróna, na oslavu ktorého sa každoročne usporadúvajú veľké oslavy. Mnoho slávností sa koná v období Veľkej noci - najznámejšou je benátsky karneval, avšak rovnakej popularite sa teší aj obdobie sviatku Ferragosto (15. augusta). Tento sviatok má svoje korene v rímskych oslavách žatvy. Dnes je príležitosťou pre stretnutie rodín a priateľov a spoločné vychutnanie si slnka, dobrej spoločnosti a samozrejme dobrého jedla. Dva týždne okolo sviatku Ferragosto sa Taliani menia na kočovný národ - v rovnakom čase je na kolesách okolo 15 miliónov ludí. Všetci Taliani sa vydávajú na akúsi celonárodnú dovolenku. To má za následok úplne upchaté dialnice (kedy na úsek dlhý 400 km potrebujete aj 12 hodín), preplnené pláže a prudký, často až 200% nárast cien. Z tohto dôvodu sa neodporúča cestovať do Talianska v spomínanom období (teda 6.8.-20.8.).

Národným športom Talianov je nepochybne futbal - v taliančine „calcio“, ktorý má v Taliansku dlhú históriu. Najznámejšie tímy sú Juventus, Inter Milan, AC Milan, Roma, Lazio, Napoli, Fiorentina - vstupenky na ich zápasy sa pohybujú od cca 16 do 250 Euro. Calcio je také staré, že vo Florencii, neďaleko centrálnej pošty, nájdete aj dnes na stene pôvodný nápis napísaný v renesančno-florentskom dialekte „zákaz calcia na tejto ulici“. Podobné vzrušenie ako futbal prinášajú Talianom automobilové preteky, tiež kvôli talianskym značkám Ferrari, Maserati, Alfa Romeo a Fiat. Veľké ceny sa konajú v Monze neďaleko Milána a v Imole, kde prebieha Veľká cena San Marina. Pretekárske nadšenie Taliani často prenášajú aj na miestne cesty a diaľnice. Šoférovanie v Taliansku je zážitok sám o sebe. Napriek tomu, čo sa o Talianoch hovorí, nie sú zlými vodičmi (ako inak by sa dokázali vojsť s autom dlhým 4 metre do priestoru veľkého 3 a pol metra?!), len majú velké problémy s dodržiavaním predpisov.

Na rebríčku priorít každého Taliana stojí na najvyšších priečkach jedlo. Taliani sú skutoční pôžitkári a vyznávači dobrého jedla. U Lukullových potomkov neexistuje jediný den bez cestovín. V obchodoch s cestovinami nájdeme väčší výber ako v obchode s hračkami a talianske kuchárske knihy poznajú na stovky najrôznejších omáčok. Pre Taliana však testoviny - čiže pasta - v žiadnom prípade netvoria kompletné menu. Hlavné jedlo dňa začína antipastou, čo je predjedlo. Môžete si vybrať zo studených plátkov mäsa, morských plodov a zeleniny na rôzny spôsob. Primo piatto - prvý chod - sa skladá z polievky, rizota alebo cestovín. Secondo piatto - druhý chod - tvorí ryba alebo mäso, obvykle bez príloh. Jedlo je ukončené zákuskom - dolce - v podobe dezertu, ovocia alebo zmrzliny. Niektorí si dávajú len caffé, ktorá tvorí bodku za každým jedlom. K jedlu Taliani pijú obvykle ľahké víno (vino sfuso, vino di casa), ktoré je dobré, lacné a samozrejme suché. Ak máte pocit, že toľko chodov by ste nezvládli a nechcete uraziť miestneho kuchára tým, že si objednáte len tanier cestovín, odporúčame Vám navštívit spaghetteriu alebo pizzeriu. Naproti tomu sú talianske raňajky veľmi chudobné. Na syr, šunku, či vajíčka ráno Talian nedokáže ani pomyslieť. Priemerný Talian vypije v dennom bare caffé alebo cappuccino pri pulte (väcší spoločenský kontakt a nižšia cena ako pri konzumácii pri stole) a dá si k nemu croissant - sladké pečivo plnené marmeládou, či pudingom. V Taliansku sa obeduje medzi jednou a pol štvrtou, doma večerajú okolo ôsmej hodiny, na večeru s priatelmi chodia po deviatej. Dobré stolovanie nikdy netrvá menej ako jeden a pol hodiny.

Ak počúvate rozhovor Talianov na ulici, máte pocit, že všetci sú majstrami slova - ich znalosti cudzích jazykov sú však často dost obmedzené. Na pobreží a v severnej časti sa relatívne dobre dohovoríte po anglicky, nemecky, či francúzsky. Čím bližšie k horúcemu slnku na juhu, tým sú vzťahy teplejšie, ľudia srdečnejší - avšak Vaše šance dohovorit sa inak ako po taliansky menšie. Nezaškodí preto sa ešte pred cestou naučiť zopár základných slov a fráz. Odmenou Vám za to budú priatelské úsmevy a pochvaly domácich. Dobrá správa je, že taliančina patrí medzi najlahšie a zároven najkrajšie európske jazyky.